MODLITEBNÉ SKUPINY V MODLITBOVOM MARIÁNSKOM HNUTÍ
I. Je jednoznačne nespochybniteľné, že vo svete vznikli mnohé modlitbové skupiny, ktoré založili medžugorskí pútnici. To sa stalo a stále sa uskutočňuje na výslovné želanie Panny Márie, aby sa zakladali modlitbové skupiny. Je ťažké určiť ich presný počet, ale ide už viac ako o tisíce modlitbových skupín ( René Laurentin, Eight years, 1989, Milford, Ohio,The Riehle Foundation, str.56). Prvá modlitbová skupina bola založená 4. júla 1982, teda rok po začiatku zjavení Panny Márie. Táto skupina existuje dodnes a je čímsi mimoriadna. Vizionár Ivan dosvedčuje, že Panna Mária si priala, aby sa tí, ktorí chcú, zhromaždili a modlili, že bude s nimi zvláštnym spôsobom. Priala si, aby sa i vo všetkých farských spoločenstvách zakladali modlitbové skupiny, aby jej svojimi modlitbami pomohli, aby sa uskutočnili plány, ktoré jej Pán zveril. Skupina sa stretávala trikrát do týždňa na Podbrde, v pondelok, v stredu a v piatok. Počas modlitby sa zjavuje Panna Mária a dáva krátke posolstvá. Ivan, Marija a Vicka ju vidia, ale iba Ivan sa môže vtedy rozprávať s Pannou Máriou a počuť jej posolstvá. Keď Ivan nie je prítomný, strieda ho Marija a keď nie je ani ona prítomná, potom ich zamieňa Vicka. Niekedy sú stretnutia iba pre skupinu, ktorá má 40 členov a niekedy sú otvorené pre všetkých. V poslednom čase sú stretnutia dvakrát v týždni, a to v pondelok a v piatok, odnedávna v utorok a v piatok. Stretnutia sú veľmi jednoduché: modlitba ruženca, spievanie, čítanie Sv. písma a posolstva. Väčšinou sa uskutočňujú vonku, nezávisle od počasia na Podbrde, a občas na Križevci. Tieto stretnutia majú teda svoj význam pre program, ktorým Pán poveril svoju pokornú služobnicu Máriu, ale aj pre osobný rast každého jedného člena. Na otázku Ivanovi: „Čo znamená pre teba účasť v modlitbovej skupine,“ Ivan odpovedal: „Účasť v modlitbovej skupine v tomto čase je pre mňa veľmi dôležitá. Učím sa v skupine modliť a neviem si predstaviť svoj duchovný rast bez modlitbovej skupiny.“
II. Po stručnom opise súčasnej situácie skúsme krátko odpovedať na jednoduchú otázku: Čo je to modlitbová skupina? Modlitbová skupina je spoločenstvo veriacich, ktorí sa stretávajú na modlitbe raz alebo viackrát v týždni alebo v mesiaci. Je to skupina priateľov, ktorí sa spoločne modlia ruženec, čítajú Sväté písmo, slávia sv. omšu, navzájom sa navštevujú a zdieľajú sa o svojich modlitbových skúsenostiach. Vždy sa odporúčalo, aby ich viedol jeden kňaz, ale ak to nie je možné, aby sa v jednoduchosti stretávali na modlitbových stretnutiach. Vizionári vždy zdôrazňujú, že prvou a najdôležitejšou modlitbovou skupinou je práve rodina a až potom sa môže hovoriť o pravej modlitbovej výchove, ktorá pokračuje v modlitbovej skupine. Tu sa žiada od každého člena, aby bol aktívny v skupine a prispel svojou modlitbou a skúsenosťou. Iba takto môže skupina žiť a rásť.
III. Biblicko-teologická podstata modlitbových skupín sa nachádza medzi iným i v Kristových slovách : „A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ (Mt 18, 19-20) Prvá modlitbová skupina bola vlastne tá, v ktorej sa počas prvého modlitbového deviatnika po Ježišovom nanebovstúpení Panna Mária a apoštoli spoločne modlili a čakali na splnenie sľubu, ktorý im vzkriesený Pán dal, že im pošle Ducha Svätého, čo sa stalo v deň Turíc (porov. Sk 2, 1 – 5). V tomto pokračovala i prvá cirkev ako nám to oznamuje sv. Lukáš v Skutkoch apoštolov: „Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách.“ (Sk 2, 42) a „Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval. Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. Chválili Boha a boli milí veľkému ľudu. A Pán každý deň? rozmnožoval tých, čo mali byť spasení.“ (Sk 2, 44-47). Stretnutia sú veľmi jednoduché: modlitba ruženca, spev, čítanie Sv. písma a posolstva. Väčšinou sa uskutočňujú vonku nezávisle od počasia na Podbrde, a občas na Križevci. Tieto stretnutia majú teda svoj význam pre program, ktorým Pán poveril svoju pokornú služobnicu Máriu, ale aj pre osobný rast každého jedného člena. Na otázku Ivanovi: „Čo znamená pre teba účasť v modlitbovej skupine,“ Ivan odpovedal: „Účasť v modlitbovej skupine v tomto čase je pre mňa veľmi dôležitá. Učím sa v skupine modliť a neviem si predstaviť svoj duchovný rast bez modlitbovej skupiny.“
IV. Existuje aj sociologický dôvod na modlitbové skupiny, zvlášť v dnešnej dobe. Každý jednotlivec sa má starať o svoj duchový rast, ale pre psychofyzickú štruktúru človeka je spoločenstvo v tomto raste nenahraditeľné. Mimoriadne dôležité je to v našej modernej dobe, pretože jednotlivec sa v rytme tejto doby ľahko stratí. Skupina zaväzuje, a tak je ľahšie zostať verný rytmu modlitby. Úloha skupiny je veľmi dôležitá, pretože kontroluje jednotlivca, napráva ho a podnecuje k dobru. Skúsenosť jedného člena, či už pozitívna alebo negatívna, pomáha druhým v raste. Kto zostáva sám, hrozí mu nebezpečenstvo, že bude rásť nesprávne, bez akejkoľvek kontroly. V skupine sa ľahšie prejavia charizmy jednotlivca a jeho úlohy, ktoré skupina podporí modlitbou a účinne pomáha ich rozvoju.
V. Vzťah mariánskych modlitbových skupín sa môže ľahko stanoviť i vo vzťahu k farskému spoločenstvu. Je jasné, že modlitbová skupina nepredstavuje jediný model liturgicko-pastoračného farského pôsobenia. To spôsobuje veľké nebezpečenstvo pre skupiny, ktoré vo farskom pastoračnom vedení nenachádzajú pochopenie, čo nie je zriedkavý jav. Existuje hlavne istý odpor mnohých kňazov, ktorí vôbec neuznávajú modlitbové skupiny a zvlášť tie, ktoré vznikli prostredníctvom Medžugoria. Ak nie sú dostatočne ostražité, v skupinách sa rozvíja negatívny duch, duch kritizovania všetkého, čo farár podniká. Takto sa oddeľujú a vytláčajú na okraj, kde sa vystavujú priamemu nebezpečenstvu, že sa dokonca i vylúčia z farského spoločenstva. Nechcel by som tu zachádzať do problematiky vzťahu farského spoločenstva s modlitbovou skupinou, avšak chcem v každom prípade zdôrazniť, že modlitbová skupina mariánskej duchovnosti nesmie v žiadnom prípade dovoliť, aby ju odsunuli na okraj, odkiaľ ľahko skĺzne naľavo alebo napravo, alebo do sektárčenia, čo v končenom dôsledku škodí farskému spoločenstvu aj skupine. Druhé nebezpečenstvo, ktoré môžeme ľahko stretnúť v mariánskych modlitbových skupinách je apokalypticko-katastrofické ovzdušie. To sa stáva tak, že tieto modlitbové skupiny vedia všetko o budúcich udalostiach, katastrofách a nešťastiach a šíria ducha strachu a úzkosti. Toto svoje „poznanie” sýtia ustavičným vyhľadávaním osôb, ktoré prinášajú takéto posolstvá. Môže sa ľahko stať, že tieto skupiny toho vedia omnoho viac, ako sám Ježiš povedal v evanjeliu o budúcich udalostiach. Takémuto apokalypticko-katastrofickému duchu napomáha skutočnosť „tajomstiev”, ktoré potom fantázia , často chorá, pretvára v spoľahlivé správy o budúcnosti. Ani jedno ani druhé pokušenie, ak mu spoločenstvo podľahne, nezodpovedá mariánskemu duchu. Mária je matka a matka nikdy nešíri medzi deťmi neistotu ani úzkosť, ale vychováva ich k pokoju a dôvere. Modlitbová skupina musí byť nielen v kontakte s farárom a duchovnými predstaviteľmi, ale má byť srdcom a dušou každého farského spoločenstva. Mariánske skupiny sú vo svojej podstate „materinské bunky“ každého farského spoločenstva, ktoré cez svoj modlitbový život rozvíjajú materinské pôsobenie vo farnosti. Z týchto „materinských buniek“ sa rodia noví, presvedčení veriaci, obnovujú sa a ochraňujú rodiny, vychováva sa mládež, pestujú sa duchovné povolania, rozvíjajú sa aktivity vo všetkých smeroch, ako v liturgicko-pastoračných, tak aj v dobročinných skutkoch starostlivosti o starých, chorých, opustených, väznených, závislých atď. Všetko sa dá vyjadriť slovami pápeža Jána Pavla II. z encykliky „Evanjelium života“, že každý život „rešpektuj, chráň, miluj život a slúž životu – každému ľudskému životu“ (porov. Evanjelium života, 1995, č. 5). Mariánske skupiny sa teda musia riadiť tým, čo sv. Matúš napísal vo svojom evanjeliu 25, 31-46. Jedno je určite isté, že všetky modlitby a všetky pôsty, omše a spovede musia slúžiť rozvíjaniu lásky voči každému človeku. Prvým plodom tejto lásky musí byť služba každému človeku. Materinský duch a materinské srdce spoznávajú potreby svojich detí a reagujú na potreby mimo všetkých zákonov a prikázaní, neúnavne a bez prestávky. Takéto skupiny budú dnes v modernej cirkvi prinášať naozajstnú obnovu kresťanského života a budú ukazovať pravú tvár Cirkvi, ktorej hrozí zmrzačenie.
VI. Ak stručne zhrnieme aktivity, o ktorých vieme, že ich Panna Mária žiadala od modlitbových skupín v Medžugorí, potom môžeme povedať, čo je to najprv základné rozhodnutie, čo sa týka každodennej modlitby, účasť na svätej omši, mesačná spoveď, stať sa svedkom, byť aktívny vo farnosti. Pred Vianocami žiadala od skupín urobiť nejaký dobrý skutok. Pomáhali starším ľuďom, navštevovali chorých, pomáhali opravovať domy chudobným rodinám, pripravovali drevo na zimu a podobne. Po duchovnej stránke od nich žiadala, aby okrem modlitbových stretnutí týždenne organizovali aj jednodňové a viacdňové duchovné cvičenia, aby odchádzali do prírody a tam konali rôzne duchovné cvičenia. Pravidlá v medžugorských modlitbových skupinách, ktoré môžu vyplývať z posolstiev, sú tieto:
1. zrieknuť sa všetkého a odovzdať sa úplne do Božích rúk a veriť, že všetko, čo sa bude diať, premení sa na dobro;
2. pozvanie pre mladých, aby sa stretávali v modlitbových skupinách;
3. zrieknuť sa každého strachu a úzkosti, lebo v odovzdaní sa Bohu nie je viac miesto pre strach;
4. milovať nepriateľa a zo srdca odstrániť každú nenávisť, rozhorčenosť, odsudzovanie;
5. postiť sa dvakrát týždenne;
6. stretávať sa v skupinách aspoň raz do týždňa;
7. rozhodnúť sa pre tri hodiny každodennej modlitby, zaradiť sem rannú a večernú modlitbu, zúčastňovať sa na sv. omši, pristupovať k Oltárnej sviatosti, adorovať a rozšíriť ducha modlitby do každodennej práce;
8. modliť sa za biskupov i všetkých tých, ktorí nesú zodpovednosť v Cirkvi;
9. rozhodnúť sa zostať v modlitbových skupinách štyri roky a využiť ten čas na osobné dozrievanie a nerobiť v tom čase žiadne závažné životné rozhodnutia;
10. nech má každá skupina kňaza; Cez Jelenu povedala Panna Mária 25. apríla 1983 toto posolstvo: „Povedz mojim synom a dcéram, že moje srdce horí pre nich. Žiadam len obrátenie, len obrátenie.“
VII. V ozname o svojej modlitbovej skupine v Lime (Peru) Cecilia Batle de Zavala píše:
- že sa každý utorok stretávajú na modlitbe ruženca, čítaní posolstiev, prednáške, svedectve, že raz v mesiaci prichádza duchovný otec skupiny Angelo Costa a duchovne usmerňuje skupinu
- že majú skupinu žien a ich počet sa zväčšuje, ktoré sa venujú väzňom, modlia sa s nimi, prinášajú im knihy, rozprávajú sa, pomáhajú ich rodinám
- že jedna skupina odchádza do nemocníc a vyhľadáva najzanedbanejších chorých a pomáha im materiálne i duchovne
- že organizujú duchovné cvičenia pre mládež a rodiny -že počas konfliktu Peru-Ekvádor organizovali veľkú akciu „Akcia ruženca pre vojakov”. Oznámili to všetkým vojenským centrám a dostávali od vojakov veľmi dojímavé listy. (Oznam bol prednesený na VI. stretnutí mariánskych centier - Kráľovnej pokoja, v Quite, Ecuador, 1995)
VIII. Na záver chcem zakončiť posolstvom, ktoré nám dala Panna Mária 25. novembra 1994: „Drahé deti! Dnes vás pozývam k modlitbe. Ja som s vami a všetkých vás milujem. Som vaša Matka a prajem si, aby sa vaše srdcia podobali môjmu srdcu. Milé deti, bez modlitby nemôžete žiť a vravieť, že ste moji. Modlitba je radosť. Modlitba je to, po čom túži ľudské srdce. Preto, milé deti, priblížte sa k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu, a objavíte Boha. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“
(P. Slavko Barbarić 1996)