História Medžugorie

Na začiatku...

Františkánska farnosť sv. Jakuba v dedine Medžugorie, štát Bosna a Hercegovina, sa stala v Herzegovine i vo svete známou prostredníctvom šiestich mladých ľudí, ktorí tvrdili, že videli Pannu Máriu. Pod jedeným z okolitých kopcov, nazývaný Crnica, na ktorý sa napája ďalší kopec zvamý Podbrdo („pod kopcom“) sa nachádza dedina Bijakovici. Podbrdo je miestom, na ktorom sa podľa výpovedí začali zjavenia 24. júna 1981. Ďalší kopec, nachádzajúci sa na druhej strane Crnice niesol do roku 1933 názov Sipovac, kedy na jeho vrchole postavili miestni farníci veľký kríž - na počesť a pamiatku 1900-tých rokov od smrti nášho Pána. Pri tejto príležitosti bol názov kopca premenovaný na „Križevac“ (krížový vrch). Odvtedy sa každoročne na tomto mieste zhromažďujú ľudia z farnosti a jej okolia v prvú nedeľu po sviatku Narodenia Panny Márie, na sviatok Povýšenia Kríža. Kresťanská viera sa na tomto území zachovala vďaka Františkánom, ktorí sem prišli ako misionári v 14. storočí. Svätá stolica ich poverila zodpovednosťou účinkovaním v tejto neľahkej oblasti pod turecko-moslimskou nadvládou v rokoch 1478 – 1878. Bolo to obdobie ťažkých skúšok a veľkého utrpenia. Náročná práca v tejto malej vyprahnutej zemi – vo viniciach a tabakových poliach – neustály boj v dobrých i zlých časoch – naučila obyvateľov dediny vytrvalosti v ich konaní a dosahovaní cieľov. Nikdy ich neopustil bezprostredný optimizmus, dokonca ani pesimizmu sa nepodarilo narušiť ich túžbu po živote. Vychádzajúc z tejto pestrej a pomerne neznámej histórie sa Medžugorie stalo destináciou pre stovky tisícov pútnikov z celého sveta.

Prvý deň

Ivanka, prvá z detí, ktoré videli Panny Máriu, na interview s Fr. Svetozárom vo februári 1983 hovorí o mimoriadnych udalostiach, ktoré sa odohrali 24. júna 1981, na sviatok Jána Krstiteľa: „Boli sme s Mirjanou u mňa doma a vybrali sme sa na prechádzku. Keď sme sa vracali domov, z nejakého dôvodu som sa pozrela na kopec a uvidela žiarivú postavu. Povedala som: ´Mirjana, pozri, Panna Mária!´ Mirjana kývla rukou a povedala: ´Ale choď, myslíš si, že by sa Panna Mária zjavila nám?!´ A pokračovali sme v ceste domov. Prišli sme k Milkinmu domu (mladšia sestra vizionárky Marija Pavlovic-Lunetti), ktorá povedala: ´Poďme zahnať ovce domov.´ Vybrali sme sa k nim (bolo to blízko miesta, kde sa dnes nachádza komunita Cenacollo) a po ceste sme sa rozprávali. Keď sme tam prišli, uvidela som Pannu Máriu držiacu v náručí dieťa Ježiša. Vtom ju uvideli aj Mirjana s Milkou.“ V interview s fr. Tomislavom Vlasicom 15. marca 1982 si Vicka spomína na to, čo sa vtedy udialo: „Vybrala som sa hľadať Ivanku a Mirjanu, pretože každé leto sme boli stále spolu. Keď som sa prišla na cestu, kde boli, videla som, ako na mňa kývajú a volajú, aby som k nim prišla. Mala som obuté papuče. Keď som k nim prišla, Mirjana povedala: ´Pozri tam hore – Panna Mária!´ Povedala som, ´Čo tým myslíš, Panna Mária?´ Hore som sa vôbec nepozrela, ani na krátku chvíľu. Vyzula som si topánky a bosá sa rozbehla po vozovke smerom k Cilici. Na svojej ceste späť som stretla Ivana Dragicevic a Ivana Ivankovic. Oberali jablká a opýtali sa ma, či si nedám. Povedala som, ´Nie´ a potom, ´Ivan (Dragicevic), Panna Mária - povedali, že sa im tam zjavila Panna Mária. Poď sa tam so mnou pozrieť, lebo ja mám strach.´ Ivan povedal, ´Samozrejme, že pôjdem, ale prečo sa bojíš?´ Pomyslela som si, ´ On nemá strach.´ Ale keď sme tam prišli a ja som sa obrátila k Ivanovi, aby som sa ho opýtala, ´Vidíš niečo?´, už tam nebol. Videla som, ako uteká preč. Potom som sa opýtala Ivana Ivankovic, ´Vidíš niečo?´ On povedala, ´Vidím niečo úplne biele, točí sa to.´ Milka bola vtedy s nami, a ja som sa jej opýtala, či tiež niečo videla. Povedala, ´Videla som Pannu Máriu´. Povedala som si, ´Ak oni neutekajú, ani ja neutečiem.´ Bolo niečo po 18:30 hod. Slabo sa rozpršalo a pomaly sa začalo stmievať... Bola som v šoku. Celá som zmeravela a nemohla sa pohnúť. Oni opisovali Pannu Máriu. Hovorili, aké má nádherné šaty, ich farbu a spôsob, ako stojí. Cítila som, ako ma niečo v mojom vnútri silne blokuje. Nedovolilo mi to dokonca pozrieť sa smerom na Podbrdo. Potom som v jedom okamihu pocítila, ako sa v mojom vnútri niečo odblokováva. Z môjho vlastného srdca a duše niečo vyšlo. Ako sa to stalo, zdvihla sa mi hlava a ja som sa mohla pozrieť na Podbrdo. Ako som sa pozrela hore, zreteľne som videla to, čo mi oni traja opisovali. Stáli sme na ceste a Panna Mária bola hore na kopci. Uvidela som niečo veľmi biele. Videla som šaty, tmavé vlasy. Celý čas odkrývala a zakrývala niečo, čo držala v náručí. Nedokázala som vidieť viac, ale vyzeralo to, akoby nám niečo ukazovala. Potom nás zavolala, aby sme k nej pristúpili bližšie - ale kto mal odvahu sa priblížiť? Jeden druhému sme si hovorili, ´Volá nás, ale kto pôjde?´ Domov som sa vybrala ako prvá. Oni tam zostali ešte asi päť – šesť minút. Neskoršie sme išli s malou Milkou k Mariji a povedali jej o tom, že sme videli na kopci Pannu Máriu. Ona sa zasmiala a nebrala to vážne. Niektorí ľudia si nás potom doberali. ´Mali ste si ju chytiť,´ povedal Marijin ujo. ´A pozdravuje vašich rodičov?´ Moja sestra povedala, ´Možno videli lietajúci tanier.´ Toto boli prvé reakcie; no my sme nedbali na to, čo hovoria ľudia. Povedali sme si, ´Nech si hovoria´.”

Druhý deň

Na druhý deň išla väčšina vizionárov na pole zbierať tabak. Prácu skončili skôr ako zvyčajne, a tak sa Ivanka, Mirjana, Vicka a Ivan Dragiceic rozhodli ísť ku kopcu. Na interview s Finebarom O’Learyim Vicka takto opisuje udalosti druhého dňa: „V tento deň Milka nemohla ísť s nami, pretože jej mama dala nejakú prácu. Mirjana a Jakov sa nás opýtali: ´Ak je pravdou, že vidíte Pannu Márie, prečo nás nevoláte, aby sme išli s vami? Nemusíme ju vidieť, ale chceli by sme byť pri tom.´ Keď sme prišli na miesto, Panna Mária bola už tam, zdalo sa, akoby na nás čakala. Ustúpila som trochu dozadu k Mariji a Jakovovi. Mirjana a Ivanka už čakali pod Podbrdom. Spoločne sme začali vystupovať na kopec. Kamene ani kríky sme vôbec necítili. Neboli pre nás problém. Zdalo sa, akoby nás Panna Mária viedla za ruku. Mali sme pocit, ako by sme leteli; pri výstupe sme neutŕžili žiaden škrabanec. Bolo to prvýkrát, čo sme boli tak blízko Panny Márie, hneď pri jej nohách.“ V ďalšej správe Fr. Tomislavovi Vicka hovorí: „Mirjana sa sťažovala Panne Márii: ´Naša milá Pani, nik nám nebude veriť, keď sa vrátime domov. Povedia, že sme sa zbláznili.´ Panna Mária sa iba usmiala.“ Tento druhý deň priniesol dva dôležité fakty: 1) v tento deň sa vytvorila stála skupina vizionárov, a 2) Panna Mária neskoršie určila tento deň, 25. jún 1981, ako výročný deň zjavení.

Tretí deň

Správa o zjavenia sa rýchlo rozšírila i do vzdialenejšieho okolia a už na tretí deň sa na kopci zhromaždilo niekoľko tisíc ľudí. Boli to ľudia z mnohých okolitých dedín – Miletina, Citluk, Ljubuski, ale aj zo vzdialenejších častí. Vicka uvádza: „Na tretí deň sme opäť išli na Podbrdo. Stará mama mi povedala, aby som so sebou vzala posvätenú vodu a urobila znak kríža. Keď sa zjavila Panna Mária, vzala som svätenú vodu a kropiac ju, povedala: ´Ak si Panna Mária, zostaň s nami a ak nie si, odíď.´ Panna Mária sa zasmiala. Videla som, ako kvapky svätenej vody miznú vo vzduchu. Bolo to pre nás veľmi jasný znak, že je to naozaj Panna Mária.“ Jakov, na interview s Fra Jozom, 28. júna 1981, hovorí: „Opýtali sme sa, ´Milá Panna Mária, prečo k nám prichádzaš?´ Ona odpovedala: ´Prichádzam, lebo je tu veľa veriacich ľudí!´ Potom povedala, že majú žiť všetci v pokoji a majú sa zmieriť (vyspovedať sa).“ Toto zjavenie trvalo 30 minút. Hneď po jeho ukončení začali deti spolu s ľuďmi zostupovať z kopca. Marija išla dole s nejakou ženou, keď sa jej znovu zjavila Panna Mária a Marija padla na kolená. Neskôr Marija povedala, že videla prázdny kríž bez tela vo farbách dúhy, pred ním stála Panna Mária a so slzami v očiach povedala: „Pokoj, pokoj, jedine pokoj. Zmierte sa. Pokoj musí zavládnuť medzi Bohom a človekom a medzi ľuďmi navzájom.“ Jej záverečné slová boli: „Choďte v Božom pokoji.“

Štvrtý deň

Na štvrtý deň zjavení, v nedeľu 27. júna, sa miestny štátny orgán v Ćitluku začal zaujímať o udalosti odohrávajúce sa vo farnosti Medžugorie a šesť detí predvolal na výsluch. Počas vypočúvania na policajnej stanici boli deti neoblomné vo svojom tvrdení, že videli Pannu Máriu. Z tohto miesta ich poslali na lekárske vyšetrenie k Dr. Ante Vejevicovi. Po tom sa deti vrátili na kopec, kde sa už s približujúcim časom zjavenia zhromaždil zástup ľudí. Marija, ktorá nebola s ostatnými, uvidela zvláštne svetlo a rozbehla sa za ním na kopec. Keď Marija vyšla približne o 20 metrov vyššie, ako bolo miesto, na ktorom sa zjavila Panna Mária v druhý deň, uvidela pred sebou stáť Panna Máriu, ktorá potom zmizla; počas tohto zjavenia Panna Márie nepovedala nič. Keď k nej prišli ostatní vizionári, začali sa spoločne modliť - Otče nás, Zdravas´ Mária a Verím v Boha – potom spievali. Všetci ľudia na kopci sa pridali k modlitbe i spevu. Deti vo svojom vnútri silne prežívali, že sa Panna Mária vráti, a tak sa i stalo. Keď zbadali, ako zástup šliape po dlhom závoji Panny Márie, upozornili ľudí, aby sa upokojili, no zhromaždení dav bol nekontrolovateľný. Panna Mária znova zmizla. Niektorí z prítomných sa trochu upokojili, no keď sa Panna Mária znova zjavila, jeden chlapec jej stúpil na závoj a ona opäť zmizla. Keď sa znova zjavila, ľudia stojaci okolo vizionárov sa správali disciplinovanejšie a zjavenie trvalo dlhšie. Deti sa opýtali Panny Márie niekoľko otázok. Fra Jozo chcel vedieť, čo chce Panna Márie niečo odkázať kňazom. Panna Mária povedala: „Nech majú pevnú vieru a nech si ju strážia!“ Vicka požiadala Pannu Máriu, aby potvrdila svoju prítomnosť medzi nimi. Panna Mária povedala: „Nech tí, čo ma nevidia, veria, akoby ma videli.“ Mirjana bola veľmi ustarostená obvineniami skeptikov, ktorí zjavenia posudzovali za halucinácie drogovo závislých ľudí alebo epileptikov – a zvlášť ju. Keď vyjadrila túto svoju starosť, Panna Mária jej povedala: „Medzi ľuďmi je stále nespravodlivosť. Nestaraj sa o to, čo hovoria ľudia.“ Tieto slová veľmi potešili nie len Mirjanu, ale i ostatné deti. Keď sa Ivanka opýtala Panny Márie na jej meno, ona odpovedala: „Som požehnaná Panna Mária.“ Panna Mária povedala deťom: „Ste moji anjeli, moji drahí anjeli,“ a potom prisľúbila, že príde aj na ďalší deň. Fra Zrinko Cuvalo, pomocný kňaz vo farnosti a fra Viktro Koris sprevádzali deti na kopec, i keď nemohli byť kvôli tlačiacemu sa davu a rýchlosti, akou deti kráčali na kopec bezprostredne pri nich. Bolo to prvý deň, kedy sa kňaz zúčastnil s deťmi na mieste zjavení. Darinka Glamuzina, lekárka zo zdravotníckej pohotovosti z Ćitluku, hlásiaca sa za ateistku, bola poslaná na miesto zjavení, aby celú záležitosť prešetrila. Svedectvo tých, ktorí ju videli po tom, ako zišla po zjavení dole z kopca bolo, že vyzerala hrozne prestrašená. Neskoršie sa vôbec nezapájala do prešetrovania. Podrobnosti udalostí zo štvrtého dňa zjavení sú najmä z Mirjaninho svedectva, ktoré podala fra Jozovi v nasledujúci deň, 28. júna. Keď sa jej fra Jozo opýtal, „Ako si sa cítila? Prežívala si vo svojom srdci radosť?“, povedala: „Nedokážem opísať, akú mám obrovskú radosť, keď ju vidím.!“

Piaty deň

Keď prišli deti v tento deň na miesto zjavenienia niečo po šiestej hodine popoludní, podľa odhadov bolo v túto nedeľu pred dedinou Bijakovici zhromaždených viac ako 15 000 ľudí. Miestny obyvateľ, Grgo Kozina, v tento deň nahral na kazetu slová detí, ktoré odpovedali zvedavému davu pýtajúcemu sa na Pannu Máriu, a zopakovali jej odpovede:

Panna Mária sa zjavila deťom presne o 18:30; deti poprosili ľudí, aby si kľakli.

Deti: Drahá Panna Mária! Čo od nás chceš (t.j. detí)?

Panna Mária: Vieru a úctu voči mne.

Deti: Drahá Panna Mária! Čo si žiadaš od našich kňazov?

Panna Mária: Aby mali pevnú vieru.

Deti: Drahá Panna Mária! Prečo sa nezjavuješ v kostole, aby ťa mohli všetci vidieť?

Panna Mária: Blahoslavení tí, ktorí nevideli a uverili.

Deti: Drahá Panna Mária! Prídeš znova? (Áno, príde na to isté miesto. Príde! ) Panna Mária! Čo sa ti viac páči: aby sme sa k tebe modlili alebo ti spievali?

Panna Mária: Oboje, spievajte a modlite sa.

Deti: Drahá Panna Mária! Čo si žiadaš od ľudí, ktorí tu prišli? (Vtedy sa podľa slov detí Panna Mária skôr ako na otázku odpovedala :“Pozrela na všetkých ľudí a usmiala sa.“)

Panna Mária: Nech veria, ako by videli.

Šiesty deň

V pondelok, šiesty deň zjavení, boli deti opäť predvolané do Ćitluku, odkiaľ ich poslali do Mostaru na neuro-psychiatrické vyšetrenie do nemocnice Safet Mujic. Očakávalo sa, že deti budú prehlásené za mentálne choré, alebo blúzniace a pod. V dôkladnom lekárskom vyšetrení však zvládli každý test a na otázky odpovedali bez úskokov alebo zaváhania, a tak ich lekár Mulija Dzudza vyhlásil za normálne a zdravé. Keď sa deti vrátili domov, večer mali znova zjavenie. Najskôr sa opýtali Panny Márie, či je šťastná, že sú tam prítomní i ľudia. Ona odpovedala úsmevom naznačujúcim svoju radosť. Keď sa jej deti opýtali, koľko dní bude ešte s nimi, odpovedala: „Tak dlho, ako si budete priať.“ Na zjavení bol prítomný jeden chlapec Daniel, ktorý bol hluchonemý. Deti sa opýtali Panny Márie: „Bude Daniel niekedy hovoriť? Prosíme, urob zázrak, aby nám každý uveril. Títo ľudia ťa veľmi milujú. Drahá naša Pani! Urob zázrak! (Ona sa na chlapca pozerala.) Milá naša Matka! Povedz niečo.“ Panna Mária odvetila: „Nech majú pevnú vieru (Danielovi rodičia), že bude uzdravený. Choďte v Božom pokoji.“

Siedmy deň

Zjavenie v Cerno

V siedmy deň zjavení odviedli sociálni pracovníci deti od miesta zjavenia a kvôli tomu sa deti počas čase zjavenia nachádzali v dedine Cerno, zatiaľ čo na nich tisícky ľudí čakali na kopci v Bijakovići. Ako povedala Mirjana fra Jozovi, počas zjavenia „som sa opýtala Panny Márie, či nie je nespokojná kvôli tomu, že sme odišli z kopca na iné miesto. Ona povedala, že jej to nevadí.“ Neskôr sa rozhodlo sa, že deti budú prichádzať na zjavenie do kostola namiesto na kopec, a to v rovnakom čase.

Ôsmy deň

Na interview s fra Svetozarom 11. autusta 1983 hovorí fra Jozo Zovko o udalostiach ôsmeho dňa a o prvom znamení od Boha, ktoré ho priviedlo k tomu, že v zjavenia začal veriť. Jozo hovorí: „Veľmi som sa trápil kvôli udalostiam, ktoré sa diali. V tom čase sa v mojom vnútri začalo odohrávať niečo, čo ma viedlo k tomu, aby som bola viac ako poslucháč toho, čo nám hovoria deti. Do farnosti prišli ľudia z vládnych úradov zastaviť udalosti. Tým, ktorí verili, sa to veľmi nedarilo. Dve dievčatá, ktoré boli prítomné pri udalostiach Cerne kvôli vlastnej skúsenosti rezignovali. Po tom, čo tieto dve dievčatá odmietli spolupracovať, prišla uprostred dňa do dediny polícia, aby sama našla deti a zastavila ich. Policajti chceli deti odviesť od kopca a ľudí. Chodili po celej dedine a pýtali sa na nich. Obyvatelia dediny odpovedali rôzne; na poli, v dedine, tu, tam... Medzitým deti, ktoré vedeli, že ich hľadá polícia, utekali z dediny cez vinice, smerom ku kostolu... Kým sa toto všetko odohrávalo, modlil som sa v kostole, cítiac veľkú zodpovednosť pred Bohom ako kňaz.... V tom čase som bol v kostole sám... Keď som sa modlil, začul som hlas, ktorý povedal: ´Choď von a ochráň deti.´ Odložil som Bibliu a breviár, pokľakol a bez toho, aby som nad tým uvažoval alebo sa zdržiaval, vyšiel som z kostola. Ako som odchádzal z kostola prostrednými dvermi, s jednou nohou ešte vo vzduchu a v ruke stále držal kľučku dverí, z ľavej strany kostola ku mne pribehli deti utekajúce pred políciou. Povedali mi: „Prenasleduje nás polícia. Ukryte nás!“ Postavili sa okolo mňa a plakali. Bola s nimi i Ana, Vickina sestra. Objal som ich a vzal na faru. Zamkol som ich v prázdnej izbe... požiadal som ich, aby zostali na fare, aby ich polícia nechytila. Krátko potom sa zjavila v miestnosti Panna Mária.“ Pútnici, ktorí sa zberali na kopce sa dozvedeli, že bude v kostole sv. omša. Okolo 17.00 hod. fra Zrinko Ćuvalo, pomocný kňaz, sa začal v kostole modliť sv. ruženec a o 18.00 hod. fra Jozo, hlavný kňaz vo farnosti, odslúžil sv. omšu. Fra Jozo takto komentuje udalosti večera ôsmeho dňa zjavení: „V kostole sa zhromaždilo veľmi veľa ľudí, nedokážem to odhadnúť. Bol tak preplnený, že som nemohol ani vystrieť ruky a povedať ´Pán s vami´. Vo svojej kázni som požiadal ľudí, aby sa modlili a postili a prosili Boha, aby nám pomohol pochopiť udalosti, ktoré sa odorávali vo farnosti. Dav ľudí odpovedal na moju prosbu veľkým výkrikom, plným viery – „Budeme.“ Počas sv. omše som chcel, aby ľudia neboli iba divákmi ale aby sa stali účastníkmi toho, čo sa dialo.“ A sa tak naozaj stalo. Diváci sa stali účastníkmi. Skúsenosť detí, vizionárov sa výnimočným spôsobom stáva skúsenosťou pútnikov po tom, čo vstúpia do kostola, modlia sa sv. ruženca a slávia sv. omšu.

(Prevzaté z knihy Zjvavenia Panny Márie v Medžugorie od fra Svetozara Kraljevica, 3. vydanie, vydalo Informačné centrum Mir, 2005. Niektoré časti textu sú prevzaté z knihy Vicky...Jej príbeh, od Finbar O’Leary, 2006.)

Vicka Ivanković - Mijatović

Vicka sa narodila 3. septembra 1964 Perovi a Zlate Ivankovic. Jej rodina sa živí pestovaním viniča a tabaku. Vicka je najstaršia z ôsmich detí. Panna Mária sa jej prývkrát zjavila 24. júna 1981, keď mala Vicka 16 rokov.

26. januára 2002 sa Vicka vydala za Maria Mijatoci a majú spolu dve deti, Mariju Sophiu a Anteho; žijú v Krehin Gradac, blízko Medžugorie. Vicka má stále každodenné zjavenia o 18.40, Panna Mária jej zverila 9 z 10 tajomstiev. Panna Mária požiadala Vicku modliť sa zvlášť za chorých.

Vo svojom rodnom modrom dome často prijíma pútnikov z celého sveta, hovorí im s veľkou láskou a trpezlivosťou o posolstvách Panny Márie a aj napriek veľkému fyzickému utrpeniu má stále na tvári úsmev.

Na otázku o zmysle utrpenia Vicka odpovedala: "Všetko, čo Pán na nás dopustí, každý kríž a každé utrpenie musíme prijímať s otvorenými rukami. Vyžaduje si to trpezlivosť a poníženosť, avšak len tak môžeme zakúsiť, akú radosť môže vyvolať prijatie kríža, ktorý nám Boh posiela. Stávame sa poníženymi a dokážeme prijať i najťažšie utrpenie.“

Mirjana Dragičević-Soldo

Mirjana sa narodila 18. marca 1965 Jozovi a Milene Dragicević. Má jedného brata. Prvé zjavenie mala 24. júna 1981 vo veku 16 rokov. 16. septembra 1989 sa vydala za Marka Soldo, majú dve deti - Mariju a Veroniku. Žijú v Bijakovići, Medžugorie.

Mirjana mala denné zjavenia do 25. decembra 1982, kedy jej Panna Mária zverila desiate tajomstvo a prisľúbila, že sa jej bude zjavovať raz do roka, a to v deň jej narodenín, 18. marca, do konca jej života. Od augusta 1987 každého druhého dňa v mesiaci počuje vnútorným hlasom Pannu Máriu. V niektoré z týchto dní Pannu Máriu aj vidí. Panna Mária jej zverila modliť sa obzvlášť za neveriacich, teda tých, ktorí ešte nespoznali Božiu lásku. Mirjana vybrala kňaza o. Pero Ljubicica z Medžugorie, ktorému zverili tajomstvá.

Na otázku, ´ako je možné, že je stále veselá i napriek tomu, že pozná všetkých desať tajomstiev?´, odpovedala:„Ak by som len na to myslela, celý deň by som plakala.“

Matka Božia k tomu vysvetľuje: "Svetu sa musí ohlásiť pravda aj vážnosť prichádzajúcich udalostí, pretože Boh má svoj plán. Ale nikomu sa nesmie brať nádej, pretože pre ľudstvo naozaj platí obrátenie, život v znamení viery.“

Marija Pavlović - Lunetti

Ivan Dragičević

Ivanka Ivanković - Elez

Ivanka sa narodila 21. júla 1966 Ivanovia Jagode Ivanković. Má jedného brata a jednu sestru. Prvýkrát videla Pannu Máriu 24. júna 1981, mala 14 rokov. Dnes je vydatá a má tri deti - Kristinu, Josipa a Ivana. Spolu s rodinou žije v Miletine, Medžugorie.

Ivanka mala denné zjavenia do 7. mája 1985, kedy jej Panna Mária zverila desiate tajomstvo a dala prísľub, že sa jej bude zjavovať raz ročne, a to 25. júna, vo výročie zjavení, do konca jej života. Tieto zjavenia máva vo svojom dome. Panna Mária ju požiadala modliť sa zvlášť za rodiny. Ivanka žije život v skrytosti a iba zriedkavo sa stretáva s pútnikmi.

Panna Mária jej počas zjavení rozprávala o budúcnosti sveta, Cirkvi, jej osobného života. Boh jej dal milosť vidieť niekoľkokrát svoju mamku, ktorá zomrela mesiac pred začiatkom zjavení. Ivanka ubezpečuje, že existuje život po smrti.

Jakov Ćolo

Jakov sa narodil 6. marca 1971 Antemu a Jake Ćolo. Je najmladší z vizionárov. Panna Mária sa mu prvýkrát zjavila 25. júna 1981, keď mal len 10 rokov. Od roku 1983 je Jakov sirota. Je ženatý a má tri deti: Ariannu-Mariju, Emanuela-Davida a Mariju-Klaru. Žije so svojou rodinou v Bijakovići, Medžugorie.

Jakov mal denné zjavenia do 12. septembra 1988, kedy mu Panna Mária zverila desiate tajomstvo a prisľúbila mu zjavenia raz ročne, a to 25. decembra. Panna Mária ho požiadala modliť sa zvlášť za chorých a pútnikov.

Na otázku ´čo by mali robiť mladí´, odpovedal: "Je veľmi dobré, ak sa mladí ľudia intenzívne modlia. Je to prvé a najdôležitejšie. Okrem toho nech navštevujú vieroučné kurzy, poslúchajú rodičov a katechétov. Mládež nech sa modlí a chodí často na sv. omšu."

Panna Mária ho spolu s Vickou vzala do pekla, očistca a neba.

   In memoriam

O. Slavko Barbarić zomrel 24. novembra 2000 o 15:30 hod. Ako každý piatok, i v tento deň viedol modlitbu Krížovej cesty na vrchu Križevac pre farnosť i pútnikov. Po jej ukončení cítil v hrudi nejakú bolesť. Najskôr sa posadil na kameň, ľahol na zem, potom stratil vedomie a odovzdal svoju dušu Pánovi.

O. Slavko Barbarić sa narodil 11. marca 1946 Markovi a Luce Stojic v Dragicine (farnosť Cerin). Základnú školu školu navštevoval v Cerin, strednú školu v Dubrovniku. 14. júla 1965 vstúpil do františkánskeho kláštora v Humaci. Večné sľuby zložil 17. septembra 1971. Za kňaza bol vysvätený 19. decembra 1971. Študoval v Sarajeve, Grazi a Greiburgu. Štúdium v Grazi v Rakúsku ukončil s vysokoškolským titulom. Po piatich rokoch pastoračnej činnosti v Hercegovinskej provincii, farnosti Caplina, pokračoval v štúdiách vo Freiburgu, kde získal doktorát z náboženskej pedagogiky a titul psychoterapist.

Ako františkánsky kňaz pôsobil v Capline v rokoch 1973-1978. Od jari 1982 do septembra 1984 bol študentským kaplánom v Mostare; v dome rehoľných sestier v Biejlo Polje, blízko Mostaru, kde viedol duchovné obnovy. Aj keď bola jeho plodná práca so študentmi a duchovné obnovy veľmi prijímané, komunistická vláda, ktorá bola v tom čase pri moci ho prenasledovala. V týchto náročných chvíľach sa jeho eminencia Kardinál Franjo Kuharić zastával a podporoval činnosti, ktoré vykonával o. Slavko.

Po ukončení štúdií v roku 1982 sa o. Slavko vrátil sa späť do Bosny a Hercegoviny a i napriek mnohým povinnostiam v rôznych farnostiach sa dal do stálych služieb pútnikom prichádzajúcim do Medžugorie. V tejto službe mu pomáhali okrem iného i znalosti hlavných európskych jazykov. V roku 1983 bol oficiálne poslaný do farnosti Medžugorie. Podľa nariadenia Mgr. Zanica, mostarského biskupa, bol neskôr presunutý do farnosti Blagaj, a v roku 1988 do farnosti Humac, kde pôsobil ako diecézny kňaz a poradca vedúceho novicov.

Na začiatku vojny v Bosne a Hercegovine, kedy starších mníchov deportovali do Tucepa zostal o. Slavko na základe ústneho súhlasu + otca Draga Tolj, bývalého provinciálna, v Medžugorie.

Od začiatku svojho pôsobenia v Medžugorie písal o. Slavko duchovnú literatúru: „Modlite sa radostným srdcom“, „Daj mi svoje zranené srdce“, „Sláv svätú omšu srdcom“, „V škole Lásky“, „Klaňajte sa môjmu Synovi srdcom“, „Vystúpenie s Ježišom a Máriou na Golgotu pre stretnutie sa so Vzkrieseným Pánom“, ktoré sú vydané. Knihy o. Slavka Barbarića boli preložené do dvadsiatich jazykov a bolo vytlačených viac ako 20 miliónov kópií. Tiež často publikoval články vo viacerých vydavateľstvách. Bol redaktorom Spravodaja sv. Františka v Capline, spolupracoval na vydávaní časopisov Krsni Zavicaj, Glas Mira a rádia „Mir“ Medjugorje. Neustále viedol rôzne sústredenia pre pútnikov, adorácie pred Sviatosťou oltárnou, klaňanie sa Krížu, ruženec na Podbre, krížovú cestu na vrchu Križevac, kde ukončil svoj pozemský život. Viedol tiež pravidelné stretnutia pre kňazov a mladých, v dome modlitby františkánskej provincie „Domus Pacis“ viedol „Duchovné cvičenia pôstu a modlitby“.

Skaza vojny ho podnietila k založeniu a vedeniu inštitúcie pre vzdelávanie a starostlivosť mladých ľudí – „Matkina dedina“ (Majčino Selo), kde svoj domov našlo viac ako 60 ľudí (vojnové siroty, deti z rozdelených rodín, slobodné matky, staršie opustené osoby a choré deti). Ak existuje človek, ktorý miloval deti, bol to práve o. Slavko. A oni mu jeho lásku radi opätovali: stále boli okolo neho a on vždy vedel, ako na nich, ako ich dať dokopy – presne ako Ježiš! Jeho psychoterapeutická formácia a vzdelanie mu dovoľovali pracovať tiež s drogovo závislými ľuďmi z komunity Cenacolo, ktorú založila sestra Elvíra, väčšinou v ich dome v Medžugorie – „Campo della vita“. Pomoc, ktorú získaval z celého sveta venoval dvom účelom: „Nadácii pre deti zosnulých ochrancov“, ktorí zomreli počas vojny a „Nadácia pre priateľov talentov“ na pomoc študentom.

Je ťažké vybrať niečo zo života tohto veľkého a neobyčajné človeka. Keby sme sa však o tom pokúsili, bolo by to bezpochyby obdobie jeho pôsobenia vo farnosti Medžugorie. O. Slavko Barbarić precestoval celý svet, rozširujúc posolstvá Panny Márie hovoriace o pokoji a obrátení. Bol srdcom a dušou hnutia pokoja, ktoré sa zrodila v Medžugorie pred 19 a pol rokmi. Bol úžasne obdarovaný: hovoril viacerými jazykmi, mal mimoriadny dar komunikovať s ľuďmi, bol vzdelaný, jednoduchý, vytrvalý, pozorný voči ľudským potrebám, mal dar nevyčerpateľnej sily – človek by ťažko veril, že niekto toho toľko dokáže, no nado všetko bol človekom, ktorý bol zbožný, pokorný a dobrotivý.

Veľa sa modlil a postil, Pannu Máriu miloval detskou láskou. V skutočnosti ona bola podstatou jeho života: prostredníctvom modlitby a pôstu túžil priviesť duše k Pánovi prostredníctvom Márie – Kráľovnej pokoja.

Niekedy sa zdalo priam nereálne žiť v jeho blízkosti – bol tu, vo svete, no vzápätí mnohokrát i mimo sveta. V jeho prítomnosti sa Ježišove slová veľkňazskej modlitby stávali skutočnosťou: „Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda. Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde...“

Pohreb sa konal na Medžugorskom cintoríne „Kovacica“ v nedeľu, 26. novembra 2000, po sv. omši v kostole sv. Jakuba o 14:00.

bibliografia

BARBARIĆ, Slavko, Slijedi me srcem, Informativni centar MIR Medjugorje, Medjugorje 1997.

BARBARIĆ, Slavko, Molite srcem, Župni ured Medjugorje, Medjugorje, 1994.

BARBARIĆ, Slavko, Molite srcem (Molitveni priručnik), Zagreb, 1987.

BARBARIĆ, Slavko, Razgovori, Sveta baština, Duvno 1990.

BARBARIĆ, Slavko, Daj mi svoje ranjeno srce, Župni ured Medjugorje,

BARBARIĆ, Slavko, Put križa, Župni Ured Medjugorje

BARBARIĆ, Slavko, Slavite Misu srcem, Župni ured Medjugorje

BARBARIĆ, Slavko, U školi ljubavi, Medjugorje, 1993.

BARBARIĆ, Slavko, Biseri ranjena srca, Informativni centar MIR Medjugorje, Medjugorje, 1997.

BARBARIĆ, Slavko, Molite zajedno radosna srca, Informativni centar MIR Medjugorje, 1999.

BARBARIĆ, Slavko, Klanjajte se srcem mome Sinu, Župni ured Medjugorje

BARBARIĆ, Slavko, Postite srcem, Informativni centar MIR Medjugorje, Medjugorje 2000.

BARBARIĆ, Slavko, Slavite misu srcem, Informativni centar MIR Medjugorje, Medjugorje, 1998.

BARBARIĆ, Slavko, Susreti i iskustva u Međugorju, knjiga II. Informativni centar MIR Medjugorje, Medjugorje, 2002.

BARBARIĆ, Slavko, Susreti i iskustva u Međugorju, knjiga III. Informativni centar MIR Medjugorje, Medjugorje, 2002.

BARBARIĆ, Slavko, Gebetbuch für Medjugorje Pilger, Verlag Styria, 1988.

BARBARIĆ, Slavko, Gebetbuch für Medjugorje Pilger, Medjugorje,

BARBARIĆ, Slavko, Bidt met het hart, Mariacentrum, Maastricht, Nederland,1988.

BARBARIĆ, Slavko, Modli se Srdcem! RKT Župni Ured Medjugorje

BARBARIĆ, Slavko, Módlcie se Sercem, Maria Balewiczowa, Kraków, 1989.

BARBARIĆ, Slavko, Imádkozzatok Szívvel!, Kiadó, Medjugorjei Plébánia

BARBARIĆ, Slavko, Magdasal Nang Taos-Puso! Claretian Publications, Manila

BARBARIĆ, Slavko, Prega amb el cor! Imprés a Unigragic-St.Agustí, Igualada.

BARBARIĆ, Slavko, Fasta, Vettertryck AB, Jönköping, 1990.

BARBARIĆ, Slavko, Fasten, Gebetsaktion Medjugorje, Wien, 1991.

BARBARIĆ, Slavko, Das Brot der Armen, Eine Anregung für Christen zum Fasten, Parvis Verlag, Hauteville, CH, 1986.

BARBARIĆ, Slavko, Het Brood der Armen, Uitnodiging tot vasten ann de Kristenem

BARBARIĆ, Slavko, Beichte (Gib mir dein verwundetes Herz) Gebetsaktion Medjugorje, Wien, 1991.

BARBARIĆ, Slavko, Eucharistie, Medjugorje, Juni 1993.

BARBARIĆ, Slavko, Gebetbuch, Medjugorje, Juli 1994.

BARBARIĆ, Slavko, Schule der Liebe, Medjugorje, November 1993.

BARBARIĆ, Slavko, Bidt met het Hart, Mariacentrum, Nederland, 1988.

BARBARIĆ, Slavko, Geef mij je gewonde hart, LJM Bakema-Swagemakers, 1991

BARBARIĆ, Slavko, Bed med hjertet, Sognekontoret Blagaj,1992.

BARBARIĆ, Slavko, Medjugorje Raste, Marija z laiki siri mir, Plamen, Slavonski Brod, 1988.

BARBARIĆ, Slavko, Give Me Your Wounded Heart, Parish Office Medjugorje, 1991.

BARBARIĆ, Slavko, Celebrate Mass With Your Heart, Library of Congress, 1994.

BARBARIĆ, Slavko, Pray With the Heart, Parish Office Medjugorje, 1990.

BARBARIĆ, Slavko, Fasting, Franciskan University Press, 1988.

BARBARIĆ, Slavko, The Way of the Cross, Parish Office Medjugorje, 1989.

BARBARIĆ, Slavko, Ve kole matky bozí v Medzugorji,1988.

BARBARIĆ, Slavko, Priez avec le coeur, Editions Messages de Paix, Montreal, Canada, 1989.

BARBARIĆ, Slavko, Donne-moi ton coeur blessé, Corporation Messages de Paix, Québec, 1991.

BARBARIĆ, Slavko, Célébrez la messe avec le coeur, Sciences et Culture Inc., Montreal, Canada, 1994.

BARBARIĆ, Slavko, Pregate col cuore! Medjugorje, 1988.

BARBARIĆ, Slavko, Via Crucis, P.Urbano Pittiglio, Tooco da Casauria, Italia,

BARBARIĆ, Slavko, Dammi il tuo cuore ferito, Medjugorje,1987.

BARBARIĆ, Slavko, Il Digiuno, Medjugorje & Tocco Casauria, PE, Italia.

BARBARIĆ, Slavko, Celebrate la messa col cuore, Edizione Medjugorje.

BARBARIĆ, Slavko, Adorate, col cuore mio Figlio, Ed. Medjugorje.

BARBARIĆ, Slavko, Chiamati alla santità, Pellegrinaggio-Ritiro per coniugi a Medjugorje, Ed. Medjugorje.

BARBARIĆ, Slavko, Alla scuola dell’amore, Ed. Medjugorje.

BARBARIĆ, Slavko - URBANO, “ ... afferrate il rosario”, Ed. Medjugorje.

BARBARIĆ, Slavko, Conversando dal mondo a colloquio con noi, Ed. Medjugorje.

BARBARIĆ, Slavko, Ora con el Corazon, Medjugorje, 1988.

BARBARIĆ, Slavko, Ora con el Corazon, Editorial Progreso,S.A., Mexico, 1989.

BARBARIĆ, Slavko, El Ayuno, Medjugorje,1991.

BARBARIĆ, Slavko, Escuela del Amor, Medjugorje, 1994.

BARBARIĆ, Slavko, Dame tu Corazon Herido

BARBARIĆ, Slavko, Celebra la Misa con el Corazon, Medjugorje, 1993.

BARBARIĆ, Slavko, Via-Sacra, Rainha de Paz, Rua Francisca Miquelina, SP, 1990.

BARBARIĆ, Slavko, Retiro no Brasil, Secretariado N. Sa. Rainha da Paz, São Paulo, S.P., 1989.

BARBARIĆ, Slavko, Rezem com a Coração, Secretariado de nossa Senhora, Rainha da Paz, Rua Francisca Miquelina, S.P.

BARBARIĆ, Slavko, Suis-moi avec le coeur, Centre d'information MIR Medjugorje, Medjugorje, 1997.

BARBARIĆ, Slavko, Daj mi swoje zranione serce, Wydanictwo Zakonu Pijarow, Krakow, 1992.

BARBARIĆ, Slavko, Betet meinen Sohn mit dem Herzen, Informativni centar MIR Medjugorje, 1998.

BARBARIĆ, Slavko, Madre! Guida i nostri cuori alla pace!, Edizioni segno, Udine, 1998.

BARBARIĆ, Slavko, Des perles au coeur blesse, Informativni centar MIR Medjugorje, 1998.

BARBARIĆ SLAVKO, Prega amb el cor, Impres a Unigrafic - St. Augusti, 66 - Igualada

BARBARIĆ, Slavko, Seguimi col cuore, Informativni centar MIR Medjugorje, 1997.

BARBARIĆ, Slavko, Droga Krzyzowa, Edizioni Medjugorje, Tocco di Casauria.

BARBARIĆ, Slavko, Nasladuj mnie sercem, Informativni centar MIR Medjugorje, 1997.

BARBARIĆ, Slavko, Eucharistia, Slavite omšu srdcom, Marianski centar Medđugorie, Bratislava, 1997.

BARBARIĆ, Slavko, Follow me with your hearth, Informativni centar MIR, Medjugorje, 1997.

BARBARIĆ, Slavko, Adore my son with your hearth, Župni ured, Medjugorje

BARBARIĆ, Slavko, In the School of Love, Faith publishing company, Milford, OH

BARBARIĆ, Slavko, Mother, lead us to peace, Nicolas Maria Eltz, 1995.

BARBARIĆ, Slavko, Be similar to my hearth, Informtivni cenatr MIR Medjugorje, 1997.

BARBARIĆ, Slavko, Meditations of the Rosary

BARBARIĆ, Slavko, Der Kreuzweg, Informativni centar MIR Medjugorje, 1997.

BARBARIĆ, Slavko, A l'Ecole de l'amour, Župni ured Medjugorje, 1993.

BARBARIĆ, Slavko, Folge mir mit deinem Herzen, Informativni centar MIR Medjugorje, 1997.

BARBARIĆ, Slavko, Adorez mon fils avec le coeur, Informativni centar MIR Medjugorje, 1998.

BARBARIĆ, Slavko, Slijedi me srcem, Informativni centar MIR Medjugorje, 1996.

BARBARIĆ, Slavko, Biseri ranjenega srca, MIR - ODMEV Međugorja, 1997.

BARBARIĆ, Slavko, Las Perlas del corazon herido, Informativni centar MIR Medjugorje, 1998.

BARBARIĆ, Slavko, Perlen des verwundeten Herzens, Informativni centar MIR Medjugorje, 1998.

BARBARIĆ, Slavko, Pearls of the wounded heart, Informativni centar MIR Medjugorje, 1998.

BARBARIĆ, Slavko, Madre guida i nostri cuori alla pace!, Edizioni Segno, 1998.

BARBARIĆ, Slavko, Perle di un cuore ferito, Informativni centar MIR Medjugorje, 1998.

BARBARIĆ, Slavko, Add nekem megsebzeit, Budapest

BARBARIĆ, Slavko, Aanbid mijn Zoon met je hart, MI KA EL, Geldermalsen

BARBARIĆ, Slavko, Parles van het gewonde Hart, MI KA EL, Geldermalsen

BARBARIĆ, Slavko, Adorujcie sercem mojego Syna, Informativni centar MIR Medjugorje, 1998.

BARBARIĆ, Slavko, V šoli ljubezni, MIR - ODMEV Međugorja, 1998.

BARBARIĆ, Slavko, Kersztut

BARBARIĆ, Slavko, Pregate col cuore, Informativni centar MIR Medjugorje, 1999.

BARBARIĆ, Slavko, Pregate insieme con cuore gioiso, Informativni centar MIR Medjugorje, 1999.

BARBARIĆ, Slavko, A l’ecole de l’amour, Informativni centar MIR Medjugorje, 1999.

BARBARIĆ, Slavko, Pray with the heart, Informativni centar MIR Medjugorje, 2000.

BARBARIĆ, Slavko, Perly o zranionym sercu, Informativni centar MIR Medjugorje, 2000.

BARBARIĆ, Slavko, Folge mir mit deinem Herzen, Informativni centar MIR Medjugorje, Medjugorje, 2001.

BARBARIĆ, Slavko, Bez matki jestesmy sierotami, Poligrafia Kurii Prowincjalnej Zakonu Pijarow, Krakow, 1999.

BARBARIĆ, Slavko, Betet gemeinsam mit frohem Herzen, Informativni centar MIR Medjugorje, Medjugorje2001.

BARBARIĆ, Slavko, Fast with the Heart, Informativni centar MIR Medjugorje, Medjugorje, 2001.

BARBARIĆ, Slavko, Digiunate con il cuore, p. URBANO PITTIGLIO, TOCCO DA CASAURIA, PESCARA, ITALIJA, 2001.

BARBARIĆ, Slavko, Poruka za sadašnji trenutak, Informativni centar MIR Medjugorje, Medjugorje2001.

BARBARIĆ, Slavko, Celebrez la messe avec le coeur, Informativni centar MIR Medjugorje, Medjugorje, 1999.

BRABARIĆ, Slavko, Suis-moi avec le coeur, Informativni centar MIR Medjugorje, Medjugorje, 2002.

BARBARIĆ, Slavko, Perly Raneneho srdce, Verite Praha, 1999.

BARBARIĆ, Slavko, Perly ranených sŕdc, Mariánske centrum Medžugorie, Bratislava, 1999.

BARBARIĆ, Slavko, Klaňajte sa môjmu Synovi srdcom, Mariánske centrum Medžugorie, Bratislava, 2004.

BARBARIĆ, Slavko, Daj mi svoje ranené srdce, Mariánske centrum Medžugorie, Bratislava, 1996.

BARBARIĆ, Slavko, Eucharistia, Mariánske centrum Medžugorie, Bratislava, 1997.

BARBARIĆ, Slavko, Postite sa srdcom, Mariánske centrum Medžugorie, Bratislava, 1999.

BARBARIĆ, Slavko, Modlite sa spoločne s radostným srdcom, Mariánske centrum Medžugorie, Bratislava, 1998.

BARBARIĆ, Slavko, Modli sa srdcom, Mariánske centrum Medžugorie, Bratislava, 1997.

(zdroj: www.medjugorje.hr )

Miesto modlitby Kráľovnej pokoja v Medžugorie

„My, biskupi, po trojročnom odbornom skúmaní prehlasujeme Medžugorie za posvätné miesto, za miesto modlitby. To znamená, že nám neprekáža, ak na tomto miesto niekto uctieva Božiu Matku spôsobom v súlade s učením a vierou Katolíckej cirkvi. Ostatné prenechávame ďalšiemu skúmaniu. Cirkev sa neponáhľa.“

Jeho Eminencia, Kardinál Dr. Franjo Kuharić, Záhrebský arcibiskup

(Hlas Koncilu, 15. augusta 1993)

(Porov. Zadar' Declaration, Commentary of the Declaration,Congregatio pro doctrina fidei - Vatican ; Ten years since the Zadar Declaration )

Sprievodca farnosťou Medžugorie

Farnosť Medžugorie sa nachádza v štáte Bosna a Hercegovina, 25 km juhozápadne od Mostaru. Medžugorie, ktorého názov má slovanský pôvod, znamená oblasť medzi dvoma horami. Medžugorie sa v súčasnosti skladá z dedín Bijaković, Vionica, Miletina a Šurmanc, ktoré spoločne tvoria rímskokatolícku farnosť s približne 5000 obyvateľmi (údaj z r. 2005). Pastoračnú činnosť farnosti vedú kňazi františkánskej provincie nanebovzatia Panny Márie v Hercegovine.

Miestne obyvateľstvo sa skladá z Chorvátov, ktoré prijalo kresťanstvo pred trinástimi storočiami. Prvá zmienka o existencii tejto dediny pochádza z roku 1599. Súčasná farnosť bola založená v roku 1892 a je zasvätená sv. Jakubovi, apoštolovi, ochrancovi pútnikov.

Do 24. júna 1981 sa Medžugorie ničím od ostatných okolitých dedín nelíšilo: ľudia pracovali na poliach, pestovali tabak a vinič, predávali víno a zeleninu, čo zabezpečovalo skromné podmienky na živobytie. Pre nepriaznivú sociálnu situáciu mnohí odchádzali za prácou do zahraničia: do zámoria alebo krajín západnej Európy, ako i do veľkomiest Bosny a Hercegoviny a Chorvátska.

Zjavenia Panny Márie

24. júna 1981 videlo okolo 18.00 hod. šesť mladých ľudí - Ivanka Ivanković, Mirjana Dragićević, Vicka Ivanković, Ivan Dragićević, Ivan Ivanković a Milka Pavlović – a kopci zvanom Crnica, niekoľko sto metrov nad miestom, ktoré sa dnes nazýva Podbrdo, mladú ženu s dieťaťom v náručí, ktorá ich rukou volala, aby k nej prišli bližšie. Vystrašené deti sa k nej však báli priblížiť.

Na druhý deň, 25. júna 1981, pocítili štyria z nich - Ivanka Ivanković, Mirjana Dragićević, Vicka Ivanković and Ivan Dragićević - v rovnakom čase silné volanie prísť znova na to miesto, kde deň predtým videli osobu, v ktorej rozpoznali Pannu Máriu. Pridali sa k nim Marija Pavlović a Jakov Čolo. Takto sa vytvorila skupina medžugorských vizionárov. Modlili sa a rozprávali s Pannou Máriu. Odvtedy sa každoročne 25. jún oslavuje ako deň výročia zjavení v Medžugorie. Od toho dňa majú vizionári každodenné zjavenia, kdekoľvek sa nachádzali, spolu či samostatne. Milka Pavlović a Ivan Ivanković už viac Pannu Máriu nevideli.

Na tretí deň, 26. júna 1981, dala Panna Mária prostredníctvom detí posolstvo, v ktorom po prvýkrát pozýva k pokoju slovami: „Pokoj, pokoj, pokoj – jedine pokoj! Pokoj musí zavládnuť medzi Bohom a človekom a medzi ľuďmi navzájom!“ Zjavenie a posolstvá Panny Márie podnietili ľudí, najskôr domácich obyvateľov z farnosti, neskoršie i ľudí z okolitých dedín či dokonca celého sveta, k spoločnej modlitbe.

Prenasledovania vizionárov, ich rodičov, príbuzných, farníkov, kňazov, ba dokonca i samotných pútnikov začalo bezprostredne po začiatku zjavení. Polícia často brávala vizionárov na výsluch, podstúpili tiež viaceré psychiatrické vyšetrenia, ktoré zakaždým potvrdili, že deti sú zdravé. Aj ďalšie vyšetrenia z nasledujúcich rokov priniesli rovnaký výsledok.

Otec Jozo Zovko, vtedajší farský kňaz v Medžugorie, bol mesiac a pol po začatí zjavení uväznený, a i napriek jeho nevine vtedajším komunistickým režimom odsúdený na tri a pol roka väzenia.

Vďaka zjaveniam Panny Márie v Medžugorie sa z malej dedinskej farnosti stalo pre veľký zástup pútnikov z celého sveta miesto stretnutia (v prvých 20-tich rokoch ich bolo viac ako 20 miliónov), a jedným z najväčších modlitebných centier sveta, porovnateľný s Lurdami a Fatimou.

Nespočetné množstvo ľudí svedčí o tom, že práve na tomto mieste našli svoju vieru a získali pokoj.

Vizionári spoločne podávajú svedectvo o tom, že prostredníctvom nich dáva Panna Mária posolstvá pre farnosť a svet. Týkajú sa najmä pokoja, viery, obrátenia, modlitby a pôstu. Farníci spolu s pútnikmi sa musia najskôr stať svedkami zjavení a posolstiev Panny Márie, a až potom sa s vizionármi pridať k uskutočňovaniu jej plánu obrátenia sveta a zmierenia s Bohom.

Koncom roku 1982 sa Panna Mária vnútorným spôsobom (locutio cordis) začala prihovárať dvom desaťročným dievčatám, Jelene a Marijane Vasil. Prostredníctvom ich modlitebnej skupiny viedla Panna Mária od roku 1983 – 1987 modlitebné hnutie, ktoré vzniklo na začiatku zjavení.

Posolstvá Panny Márie z Medžugorie vytvárajú určitú školu pokoja, modlitby a lásky.

Kostol sv. Jakuba

Krátko po založení farnosti v r. 1892 bola dokončená stavba starého kostola v roku 1897. Na vtedajšie časy išlo o nádhernú priestrannú stavbu. Nakoľko bol však kostol postavený na nestabilnej pôde, čoskoro začala praskať. Hneď po ukončení prvej svetovej vojny začali obyvatelia farnosti uvažovať o postavení nového kostola, ktorého stavba trvala od roku 1945 do 19. januára 1969, kedy bol kostol vysvätený.

Kostol sv. Jakuba je dnes centrom a strediskom ako sviatostného tak i modlitebného života, a to nie len pre miestnych členov farnosti, ale tiež pre pútnikov.

Oplotený park uprostred kruhového objazdu východne od kostola pripomína miesto, kde niekedy stál starý kostol.

Vonkajší oltár

Kvôli novým potrebám, ktoré súviseli najmä s príchodom veľkého počtu pútnikov, sa stále podnikajú nové úpravy kostola a jeho okolia.

Vonkajší oltár, zhotovený v roku 1989, a okolitý modlitebný priestor (s približne 500 miestami na sedenie) sú v letnom období a počas veľkých sviatkov miestom stretnutia pre tisícky pútnikov, ktorí v tomto čase prichádzajú do Medžugoria.

Tajomstvá ruženca svetla

Za letným oltárom, v časti, kde sa pôvodne nachádzali vinice, je postavených päť zastavení zobrazujúcich tajomstvá ruženca svetla. Ide o mozaiky zobrazujúce konkrétne tajomstvá z obdobia Ježišovho verejného života.

Socha vzkrieseného Krista

Na konci zastavení tajomstiev ruženca svetla sa nachádza bronzovo-medená socha, ktorá ma názov „Vzkriesený Kristus“. Skladá z dvoch častí - vodorovného kríža a ukrižovaného tela Ježiša Krista.

Vrch zjavenia

Miesto prvých zjavení Panny Márie, ktoré sa nachádza niekoľko sto metrov nad dedinou Bijakovići, zvané Podbrdo, sa dnes nazýva Vrchom zjavenia.

Strmá cesta vychádzajúca od domov vedie k miestu, kde sa odohrali prvé zjavenia. Pozdĺž tejto cesty umiestnili v roku 1989 bronzové reliéfy zobrazujúce tajomstvá radostného a bolestného ruženca. V júni 2002 boli umiestnené na ceste z Podbrda smerom k Modrému krížu bronzové reliéfy predstavujúce tajomstvá slávnostného ruženca. Autorom týchto reliéfov je prof. Carmelo Puzzolo. V súčasnosti je celá cesta vďaka osvetleniu prístupná i v noci.

Na ceste smerom k miestu zjavenia je postavený veľký drevený kríž, ktorý naznačuje miesto, na ktorom dala Panna Mária prostredníctvom vizionárky Mirjany Pavlović v tretí deň zjavení po prvýkrát pozvanie k pokoju.

Priamo na mieste zjavenia bola na počesť 20. výročia zjavení umiestnená socha Kráľovnej pokoja, ktorá bola vymodelovaná podľa modelu sochy nachádzajúcej sa na nádvorí pred kostolom (jej autorom je Dino Felici).

Miesto zjavenia znamená pre pútnikov stretnutie s Pannou Máriou prostredníctvom osobnej modlitby a modlitby sv. ruženca.

Na úpätí Vrchu zjavenia sa nachádza Modrý kríž, ktorý tam bol umiestnený v roku 1985. Na tomto mieste sa pravidelne od 4. júla 1982 stretáva modlitebná skupina vizionára Ivana.

Krížny vrch (Križevac)

Križevac je kopec, ktorý sa nachádza nad farnosťou Medžugorie vo výške 520 mnm. Na jeho vrchu postavili obyvatelia farnosti 15. marca 1934 betónový kríž vysoký 8,56 m ako pamiatku 1900-stého výročia smrti Pána Ježiša. Na kríži je napísané: „Ježišovi Kristovi, vykupiteľovi ľudského pokolenia, ako znak viery, lásky a nádeje, na počesť 1900-tych rokov smrti Ježiša.“

V kríži sú umiestnené relikvie sv. kríža z Ríma.

Od postavenia tohto kríža bol zavedený zvyk sláviť sv. omše na Križevci, a to na slávnosť Povýšenia sv. kríža v prvú nedeľu po sviatku Narodenia Panny Márie.

Podľa výpovede vizionárov povedala Panna Márie v posolstve z 30. augusta 1984: „Kríž bol tiež súčasťou Božieho plánu, keď ste ho stavali.“

Od začiatku zjavení sa veriaci začali modliť cestou na Križevac krížovú cestu. Na začiatku boli jednotlivé stanice označené jednoduchými drevenými krížmi. V roku 1988 boli na ich miesto umiestnené bronzové reliéfy (ich autorom je prof. Carmelo Puzzolo). Na každom z nich, okrem zastavenia v Getsemanskej záhrade, je zobrazená aj Panna Mária.

Križevac je pre pútnikov pozvaním stretnúť Ježiša v Jeho utrpení a objaviť Jeho lásku.

V prvý rok výročia smrti fra Slavka Barbarića (24. novembra 2001) bol postavený na mieste, kde odovzdal svoju dušu Pánovi, kamenný pomník, do ktorého je vsadená bronzová podobizeň fra Slavka. Medzi dvoma zastaveniami krížovej cesty zostáva tak znak a pamiatka na muža, ktorý hovoril, čo si myslel a urobil to, čo povedal, nasledujúc evanjelium a posolstvá Matky Vteleného Slova, Kráľovnej pokoja.