DESIATE VÝROČIE SMRTI JÁNA PAVLA II

Úvodná stránka > Zaujímavé články na povzbudenie vo viere a ľuďoch s dobrým srdcom a ohodnotenia .... > DESIATE VÝROČIE SMRTI JÁNA PAVLA II

04.04.2015 11:20

2. apríl 2005 - 21,37 - Narodil sa pre Nebo

10. výročie odchodu do Neba pápeža Jána Pavla II.

Vatikán – Dnes 2. apríla uplynie desať rokov od vtedy, ako odišiel do domu svojho Otca nezabudnuteľný pápež Ján Pavol II. Šieste výročie bolo prežiarené radostným očakávaním jeho blahorečenia. O týchto dvoch momentoch - o smrti a o pozdvihnutí na oltár - v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas kardinál Angelo Comastri, vikár Svätého Otca pre Štát Vatikán povedal: „Musíme uznať, že Boží ľud už vo chvíli smrti Jána Pavla II. bol istý, že vstúpil do neba - svätý. Okrem toho Joseph Ratzinger, vtedy kardinál, 8. apríla 2005 počas pohrebu na Námestí sv. Petra zvolával požehnanie Jána Pavla II. «z okna nebies», a teda v istom zmysle ho už považoval za svätého. Všetci si pamätáme tie dojemné slová. Beatifikáciou bude presvedčenie Božieho ľudu potvrdené slávnostným a oficiálnym aktom zo strany cirkevnej autority.“ K posledným slovám Jána Pavla II. „Nechajte ma odísť“, kardinál Comastri dodáva: „Nechajte ma odísť" má presný význam: Ján Pavol II. cítil, že je už na prahu domu Otca. Tieto slová, toto vyjadrenie bolo dychtivosťou srdca, radosťou, túžbou urýchliť kroky, aby prišiel k Ježišovi, vzal za ruku Máriu. Vo svojej fantázii viery som si tú chvíľu predstavoval, a som si istý, že v nebeskej bráne stála Mária.“

Ján Pavol II. bol povýšený na oltár Benediktom XVI. Dvaja pápeži, dvaja priatelia, dve osobnosti, zviazané navzájom takým putom. Aj to je aspekt mimoriadneho významu, dalo by sa hovoriť o Prozreteľnosti? Odpovedá kardinál Comastri: „Verím, že je to po prvýkrát v histórii Cirkvi, že pápež má tú radosť blahorečiť svojho predchodcu. Iste to bude mimoriadny pocit pre Benedikta XVI., ale aj duchovné ubezpečenie, že Ján Pavol II. teraz z neba chráni stopy svojho nástupcu a povzbudzuje ho čeliť výzvam dnešnej Cirkvi. Pápež Benedikt XVI. vo svojich prvých príhovoroch povedal: «Zdá sa mi, že stále počujem jeho hlas, ktorý mi hovorí: Neboj sa!» Toto pozvanie, tento imperatív, ktorý pápež Wojtyla hovoril do celého sveta, isto opakuje z neba v tejto dramatickej chvíli histórie. Držte sa Ježiša, pod pohľadom Márie prejdeme cez všetky búrky histórie, istí, že dosiahneme Boží prístav.“

2. apríl 2005, 21,37 hod., kardinál Sandri, kardinál Dziwisz, pápež František

Z roku 2014: Spomína kardinál Sandri, ktorý oznámil smrť Jána Pavla II.

V stredu 2. apríla uplynie deväť rokov odvtedy, ako si Pán povolal do večnosti pápeža Jána Pavla II. po rokoch hrdinského znášania utrpenia. Veriacim, ktorí vtedy premenili Námestie sv. Petra na obrovské večeradlo modlitby, správu vo večerných hodinách oznámil substitút Štátneho sekretariátu, kardinál Leonardo Sandri: „Drahí bratia a sestry, o 21:37 sa náš milovaný Svätý Otec Ján Pavol II. odobral do Otcovho domu. Modlime sa za neho.”

Kardinál Sandri, ktorý v súčasnosti stojí na čele Kongregácie pre východné cirkvi, si na udalosť spomína takto:

„Bola to obrovská emócia. Teraz vo svetle nadchádzajúcej kanonizácie je pre mňa toto oznámenie svätcovho prechodu z pozemského života do domu Otcovho emóciou dvojnásobnou. Cítim sa nehodným a ďaleko od toho byť v tej chvíli nástrojom tomu, ktorý bol ozajstným evanjelizátorom, mužom pokoja, človekom hlbokého vnútorného života, ktorý tvoril základ pre celú jeho činnosť, človeka, ktorý celú svoju službu prežíval s veľkým odriekaním a veľkou chudobou.“

Argentínsky kardinál ako niekdajší spolupracovník Jána Pavla II. v Rímskej kúrii takto zhŕňa svoju osobnú skúsenosť:

„Mám veľké množstvo spomienok. Predovšetkým som mal možnosť vidieť, ako Boh obdaril Karola Wojtyłu mimoriadne bohatou ľudskosťou. Všetka tá svätosť, ktorú sme potom videli počas jeho života ako kňaza, biskupa a pápeža, spočívala na ľudskej osobe, ktorá prešla toľkými utrpeniami: prenasledovanie, matkina smrť keď bol dieťaťom, prekážky zo strany režimu, keď bol nútený žiť v nepriateľsky zameranom prostredí, toto všetko prežil človek, mimoriadny pre svoju sympatiu, fyzický zjav, veľkú kultúrnu hĺbku a bohatstvo vďaka absolvovaným štúdiám, a to aj vo filozofii a osobitne vo fenomenológii... Ďalej pre jeho mimoriadnu znalosť ľudí, schopnosť nadväzovať kontakty, ovládanie jazykov, poznanie sveta ešte z čias, keď bol biskupom v Poľsku... A táto ľudskosť bola pozdvihnutá Bohom cez život tvrdých zápasov, cez život utrpenia, obety, tiež život odriekania. Toto som mal možnosť obdivovať aj v posledný deň jeho života, keď ležal na smrteľnej posteli. Bol to prejav totálneho sebazrieknutia, aj z materiálneho hľadiska: nebolo tam nijakého luxusu, ktorý by ho obklopoval. Túto ľudskosť Boh korunoval darmi Ducha Svätého, a teda všetkým tým - počnúc vierou, nádejou a láskou – čo z bežného človeka, takého ako všetci, robí svätca.“